piatok 16. októbra 2015

Máme najdúcha, ...

alebo najdúšku? Nezisťovali sme a zatiaľ nás to ani nezaujíma. Mačiatko sa objavilo raz skoro ráno na našej rohožke. Tvor, ktorý je odkázaný na našu opateru. A aby mu nebolo smutno, kým sme v práci, tak mu môj manžel zatiaľ umiestnil pred dvere kartónovú krabicu, vystlanú jeho starou mikinou.  Našli sme plyšovú opicu, ktorú mala kedysi naša dcéra. Neviem, či to pomohlo, alebo len zaberá miesto ...




streda 7. októbra 2015

Po dlhom čase ...

... sa vraciam na stránky tohto blogu. Medzitým sa toho udialo požehnane: svokra operovali a odstránili mu pätinu pľúc, oslávili sme s mužom ďalšie narodeniny, syn sa rozhodol ukončiť štúdium, dcéra štúdium ukončila a cez prázdniny "stihla" aj operáciu. Boli sme na dvoch svadbách. Jedna bola svadba našej netere. Syn začal pracovať a dcéra sa vrátila na svoju základňu. A medzitým všedný život počas krásne horúceho leta. Polievanie rastlín životodarnou vodou ...
Dala som sa ostrihať a skonštatovala som, že naposledy som bola tak nakrátko ostrihaná vo svojich pätnástich rokoch - dôkaz by bol vo vtedajšom občianskom preukaze.
Trochu sme sa zabávali s maľovaním.
moje tričko
tričko mojej dcérky
taška z konopného plátna,
zafarbená orechovými šupkami
a potlačená jabĺčkom

obyčajná bavlnená nákupná taška
ako farbu som použila svetlocitlivú avokádovú farbu

a pribudla aj zatiaľ nedokončená hodvábna šatôčka
 

O mne moje najbližšie vedia, že rada šijem kadejaké taštičky a rady to využívajú. Taštička sa im vraj vždy hodí. Zatiaľ ostatné dve som dokončila iba toť nedávno.
Tu je výsledok:
taštička peňaženkovo-mobilová
iná variácia/druhý pokus
vo veselejších farbách



taštička na potrebné drobnosti - buď na šitie,  kozmetiku
alebo lieky, náplasti atď.

Vlastne už majú pravdepodobnú majiteľku. Budú to darčeky. Ešte o nich nevie, ani ich nevidela a preto neviem, či sa budú páčiť.